Bol to taký obyčajný deň keď vyhodíte smeti, vyfúkate si nos, dostanete poštu, prečítate si reklamu na záhradný nábytok, alebo sa pôjdete prejsť do centra mesta. Tak, ako ja. Išla som a pozerala na okoloidúcich, lebo vlastne to je to jediné, čo sa v tomto meste, na tejto ulici, na tomto mieste, za poslednú dobu zmenilo. Prvé čo vám napadne pri slove graffity? Načarbaný […]

Menej čítaj o životoch veľkých ľudí. Svoj život urob veľkým. Anton Strholec Pohľad na život nám kazí vysoký múr. Sme príliš malí. Všední, nezaujímaví, ničím výnimoční. Cez múr proste nevidíme. Nie žeby sme to nezvládli, jednoducho sa s tým zmierime a ďalej s tým nič nerobíme nič. Vedľa stojí človek, podopiera si hlavu a s úsmevom sa cez múr pozerá. […]

Toto je príbeh o udalosti, ktorá sa stala nedávno niekomu, koho rozprávač pozná kamarátovho kamaráta. Vraj to hneď dokončí. Tak si Dávid sadá na druhý schodík priamo vo dverách domu na Hlavnej ulici a pozerá sa väčšinou do bodu, nevedno určiť ktorého. Tibor stojí na rebríku, mierne sa kolíše a malým štetcom s bielou farbou, precízne natiera vyblednutý nápis […]

Zvoní budík, je 5.50. Vybrala som si strojček na zuby, následne tie zuby umyla. Obliekla si vyšúchané rifle, košeľu a fialové conversky. Vlasy dala do copu. Zjedla bábovku, zapila ju mliekom. Nestíham. Bežím na autobus, autobus meškal. Sadla si vedľa tety s čivavou. Neskôr uvolnila miesto dedkovi s vyrezávanou paličkou. Nepoďakoval len niečo zahundral. Dala som znamenie […]

Možno vám to príde ako nie veľmi dobrá téma, ale táto osoba ma odjakživa fascinuje. Myslím babičku, ktorej praktiky sú viac než obdivuhodné. Žije na vidieku vo veľkom dome a živí sa tým, čo si aj sama vypestuje, odchová. No čím je staršia, tým menej toho vypestuje, odchová, preto postupne začína využívať aj iné zdroje príjmu potravy, ktoré aj tak nakoniec vyhodí. […]

Chodíme po meste a rozhodujeme sa, kam sa pôjdeme najesť. Možností je pomerne veľa, ale reštaurácie kvôli našej finančnej zaostalosti preskakujeme. Chceme len niečo rýchle a bez veľkých nárokov na cenu. Vstupujeme do všetkým známeho fast foodu. Asi päť radov, siahajúcich až k vstupným dverám. Zostávame nehybne stáť od „úžasu“ a radšej sa vraciame späť […]

Pouličných hudobníkov pozná každý. Raz som takého jedného stretla, keď som išla po nie veľmi frekventovanej ulici v centre mesta. Bol mladý, pekný, nevyzeral na to, že potrebuje peniaze, alebo žeby bol chudobný. Sedel na zemi v tureckom sede a po pravici mal položený obal na gitaru. Hlavu mal sklonenú a so zavretými očami hral tak precízne, že by mu uveril aj hudobný […]