Janka Drotárová

Bol to taký obyčajný deň keď vyhodíte smeti, vyfúkate si nos, dostanete poštu, prečítate si reklamu na záhradný nábytok, alebo sa pôjdete prejsť do centra mesta. Tak, ako ja. Išla som a pozerala na okoloidúcich, lebo vlastne to je to jediné, čo sa v tomto meste, na tejto ulici, na tomto mieste, za poslednú dobu zmenilo.

Prvé čo vám napadne pri slove graffity? Načarbaný nápis na vašej novo natretej fasáde. Všetci to poznáme. To má od umenia ďaleko. Ale verte, že sú graffity, ktoré slovo umenie vystihuje úplne presne. Nevšimli ste si veľké maľby na stenách, múroch, mostoch, autobusových zastávkach, v podchodoch, či iných zaujímavých miestach? My v Košiciach tu niečo také máme a je sa čím chváliť. Obrovské steny, ktoré stratili život už dávno a človeku by ani nenapadlo sa na ne pozrieť, ožili. Podchodom sa radšej vyhýbame, ale pokiaľ tam nájdeme galériu, tak v nich dokonca pobudneme nejaký ten čas kým si všetko poprezeráme. Aj čakanie na autobus nemusí byť nuda. Košice sa otvorili niečomu novému a aj festival Street Art Communication urobil zo všedných miest, miesta nevšedné a originálne. Veď mladý ľudia sú plní originality, kreativity a talentu. Chcem zmeniť vašu mienku o tom, že graffity sú len vandalizmus, ktorý nám ničí pohľad z okna.

Tak takúto zastávku máme pri Jakabovom paláci. A to bola jedna z tých odpudzujúcejších zastávok v meste a pozrite teraz. Ľudia sa zastavia a to ani nečakajú na autobus. Fotografie ľudí zúčastnených na Slovenskom národnom povstaní, dopĺňajú ich osobné zážitky. „Mal som ísť na prieskum po trati na Vrútky sledovať, kde sú nemci. Po vojne som sa dozvedel, že za mnou bol vyslaný vojak, čo ma zabije ak by ma náhodou zajali.“ Ján Barto, 16 ročný v čase povstania.

Tu je ďalšia zastávka na Moldavskej ulici, tento krát v inom štýle.

Áno. Tieto veľké steny budov priamo v centre, neboli ničím iným, ako veľkými, niekedy ani nie bielymi stenami. No teraz je tu jedno obrovské umelecké dielo. Ako raz povedal Jil Sander „Je cítiť, že za mojím dielom je moja fantázia, môj spôsob myslenia, života, teda moja duša.“ Neprefarbite hneď holú stenu budovy vašej firmy. Niekto by z nej s radosťou urobil niečo takéto.

Dôkaz, že aj podchod nemúsi byť odstrašujúci. Priam až láka. (Podchod pri Steel aréne.)

Tento most nájdete pri novej nemocnici. Nie všetky mosty vyzerajú zle.

Tak v budove s týmto vchodom sa odohrávala výstava Squat. Každého bytu sa chopil iný človek a pomaľoval ho podľa seba. Výstava dala ďalší priestor pre toto umenie, ktoré nepatrí na plátno, ale na veľké plochy.

Košice hlavné mesto kultúry 2013. Tak už viete prečo. Mesto dáva ďalšie príležitosti prezentovať rôzne druhy kultúry, teda aj umenia. Ako napríklad aj počas Leta v parku, v Kasárňach kultruparku, kde sa premietal v letnom kine film o pouličnom umení a hneď vedľa vás (stačilo len otočit hlavou) maľovalo pár chlapcov na starú, kasárenskú stenu. A tak ste s tým filmom aj žili.

A na záver, populárna, pomaľovaná električka, ktorú si ľudia hneď obľúbili. Možno aj preto, že charakter ich a jednej z tvári bol rovnaký.

Tak ako? Zmenili ste svoju mienku? Ja rozhodne a už veľmi dávno. Som rada, že môžem pozerať a obdivovať nové veci. Lebo sa tu niečo zmenilo. V tomto meste, na tejto ulici, na tomto mieste.