Menej čítaj o životoch veľkých ľudí. Svoj život urob veľkým. Anton Strholec
Pohľad na život nám kazí vysoký múr. Sme príliš malí. Všední, nezaujímaví, ničím výnimoční. Cez múr proste nevidíme. Nie žeby sme to nezvládli, jednoducho sa s tým zmierime a ďalej s tým nič nerobíme nič. Vedľa stojí človek, podopiera si hlavu a s úsmevom sa cez múr pozerá. Prečo to on dokázal? Je „veľký“? Zrejme dosiahol v živote všetko všetko, po čom túžil, je šťastný a spokojný. Aj iní sú, ale oni sa jednoducho považujú za „malých“. Ako to nazvať? Ľudská tvrdohlavosť, alebo lenivosť? Chce to vajce pre vznik sliepky. Chce to vajce, aby vznikla sliepka. Ak chceme svoj život urobiť lepším, nestačí len chcieť, na to treba činy. Sme ako ryby v mori. Okolo nás nekonečno neprebádaných miest, no my aj tak plávame len v svojej zátoke. Všetci snívame. Snívame o všetkom. O láske, o šťastí, o novej kabelke. No čo ak svoj život len jednoducho presnívame? Niekto sníva, že bude veľkým klaviristom. Tak prečo pre to nič neurobí! Vraj je už starý. Nesnažme sa hľadať si výhovorky. Hľadajme cestu, ktorá vedie k splneniu snov. Cesta je náš život. Človek dokáže veľké veci, aj keď je len „malý“. Všetci sme si rovní, všetci sme veľkí, len druhí majú inú cestu. Nie je ľahké voči všetkému sa postaviť a práve prekážky nás odrádzajú. Zamiluješ sa okamžite, ale potrvá to roky než zistíš,čo to láska je. A chce to trochu strachu než začneš dôverovať. Mať v živote všetko po čom sme túžili, byť so všetkým spokojní, sa pomaly stáva akýmsi paradoxom. Samozrejme, nie vždy sme so všetkým spokojní. Hovoria, že nemáme lietať v oblakoch. Život je ťažký a nevyspytateľný. Ale bude ešte ťažší, pokiaľ si to budeme priznávať. Treba hľadať niečo krásne v každom dni, niečo malé na čo sme pred tým neupierali svoju pozornosť. Život je bohatý kolobeh. Všetko je nás. Je treba prach, aby sa mohlo leštiť. Ľudia potrebujú vôľu. Spolu s dôverou dokážu žiť, nie len prežívať. Človek je to čo dosiahol, nie to v čo dúfa. Niekedy sa dokonca stačí len poriadne poobzerať a zamyslieť. Možno si konečne uvedomíme, že náš život nie je „malým“ a my ho dokážeme spraviť veľkým. Povedali sme si a postavili sa na špičky. Opreli si hlavu a s úsmevom si vychutnávali pohľad cez múr.